તે પંખીની ઉપર પથરો ફેકતાં ફેકી દીધો,
છૂટયો તે ને અરરર! પડી ફાળ હૈયા મહીં તો!
રે રે! લાગ્યો દિલ પર અને શ્વાસ રૂંધાઇ જાતાં
નીચે આવ્યું તરુ ઉપરથી પાંખ ઢીલી થતાંમાં.
મેં પાળ્યું તે તરફડી મરે હસ્ત મ્હારા જ-થી આ,
પાણી છાંટયું દિલ ધડકતે ત્હોય ઊઠી શક્યું ના;
ક્યાંથી ઊઠે? જ્ખમ દિલનો ક્રૂર હસ્તે કરેલો!
ક્યાંથી ઊઠે! હ્રદય કુમળું છેક તેનું અહોહો!
આહા! કિન્તુ કળ ઊતરી ને આંખ તો ઊધડી એ,
મ્રૂત્યુ થાશે? જીવ ઊગરશે? કોણ જાણી શકે એ?
જીવ્યું, આહા! મધુર ગમતાં ગીત ગાવા ફરીને,
આ વાડીનાં મધુર ફલને ચાખવાને ફરીને.
રે રે! કિન્તુ ફરી કદી હવે પાસ મ્હારી ન આવે,
આવે ત્હોયે ડરી ડરી અને ઇચ્છતું ઊડવાને;
રે રે! શ્રદ્ધા ગત થઇ પછી કોઇ કાળે ન આવે,
લાગ્યા ઘાને વીસરી શકવા કાંઇ સામથ્યૅ ના છે
–સુરસિંહજી તખ્તસિંહજી ગોહીલ (કલાપી)
Filed under: કલાપી | Tagged: "ગઝલ" એટલે..., એક ઘા, સુરસિંહજી તખ્તસિંહજી ગોહીલ (કલાપી) |

I had the oppportunity to learn this poem during my primary study at Surat, Thanks for giving me the memories of my school-daya………….
kalapi priya kavi shala na e sukhad divaso ni yaad dhanyavad
advhitiy,
only from Kalapi none the less classic and my best.
saras naam nu kavya che aduru che puru muko to maja ave
it’s very beautiful poem……………..
Vedana ne te vali shabdo keva
anubhut chaitnay bhitar
nazar ne mali raste chalti bhavna
ne nirkhya bhitar na ujaas maa
sambandh na sarvala
thayi gaya bad baki have to
swash ek vishwas tooti jata aare
na pame fari ye vastvik jivan…
balpan ma aa kavita aavti hati aje ghana varsho p6i aa mari priy kavita mali
THE GREAT POET IN OUR GUJRAT HISTRORY , THE GREAT POEMS , HE GAVE US ,IT INDICATES THE THINKING AND LOVEFULL HEART OF ”KALAPI”
I AM VERY THANKFULL OF THEM.
Mare jo koi aavi gajal(poem,kavita) mp3 audio ma sambharavi hoy to kai website fedavi